MUDr. Miroslav Mikolášik

MUDr. Miroslav Mikolášik

Miroslav Mikolášik ukončil vysokoškolské štúdium na Lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe po úspešnej maturite na gymnáziu vo francúzskom Nîmes. Na Inštitúte lekárskej etiky a bioetiky v Bratislave prednášal lekársku etiku. Šestnásť rokov vykonával aktívne lekárske povolanie. Je spoluzakladateľom a dodnes aj prezidentom občianskeho združenia Donum Vitae za ochranu života od počatia po prirodzenú smrť, ktoré v roku 1992 zorganizovalo Svetový Pro-Life kongres v Bratislave s 2400 účastníkmi.

Pôsobil ako poslanec Národnej rady SR, kde bol členom Zahraničného výboru, Výboru pre sociálne veci a zdravotníctvo a Spoločného parlamentného výboru Európsky parlament - NR SR za Slovensko. Na Ministerstve zdravotníctva SR bol sekčným šéfom zahraničných vzťahov. Bol členom viacerých špecializovaných delegácií ako napr. člen vládnej delegácie SR na Konferencii Káhira + 5 v New Yorku (1999), na IV. Konferencii OSN o ženách v Pekingu (1995), na Konferencii o populácii a rozvoji Káhire, kde vystúpil aktívne s prejavmi o rodine a právach človeka (1994). V zahraničí Slovensko reprezentoval ako mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Kanade. Diplomati 120 veľvyslanectiev v Kanade ho zvolili za prezidenta prestížnej Ottawa Diplomatic Association.

Od roku 2004 doteraz je poslancom Európskeho parlamentu ako člen frakcie Európskej ľudovej strany za KDH, člen Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Podvýboru pre ľudské práva. Ako spolupredseda parlamentnej pracovnej skupiny pre bioetiku vedie aktuálne diskusie k etickým problémom v oblasti legislatívy biotechnológií a medicíny. Miroslav Mikolášik sa stal štyrikrát hlavným spravodajcom Európskeho parlamentu k významným legislatívnym nariadeniam a smerniciam platným v celej Európskej únii. Na plenárnych schôdzach Európskeho parlamentu aktívne obhajuje záujmy slovenských občanov, pričom len za ostatné trojročné obdobie v pléne vystúpil viac ako 280 krát

Tvorba zdravotníckej legislatívy v EÚ a jej dopad na Slovensko

Legislatíva v oblasti zdravotníctva je jednou z tých oblastí, ktoré sú upravované členskými štátmi Európskej únie. Vyplýva to z čl. 168 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, na základe ktorého Únia rešpektuje zodpovednosť členských štátov za vymedzenie ich zdravotnej politiky, za organizáciu a poskytovanie zdravotníckych služieb a zdravotnej starostlivosti. Členské štáty sú zodpovedné aj za správu zdravotníckych služieb a zdravotnej starostlivosti, ako aj rozdeľovanie zdrojov, ktoré sú im pridelené. Európska únia je čl. 168 ods. 1 zaviazaná vykonávať činnosti na zlepšenie verejného zdravia, prevenciu ľudských chorôb a na odstraňovanie zdrojov nebezpečenstva pre telesné a duševné zdravie. Z uvedeného vyplýva, že členské štáty sú povinné viesť zdravotnú politiku, ktorá bude napĺňať všetky zásady čl. 168 a zároveň sú oprávnené vytvoriť vlastný systém fungovania zdravotníckych služieb a poskytovania zdravotnej starostlivosti. Európsky parlament a Rada môžu v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijímať motivačné opatrenia určené na ochranu a zlepšenie ľudského zdravia. Únia je zároveň oprávnená dopĺňať vnútroštátne opatrenia v oblasti zdravia. Prostredníctvom Komisie uplatňuje v oblasti zdravia na obdobie 2008-2013 stratégiu prezentovanú v Bielej knihe s názvom Spoločne za zdravie: strategický prístup Európskej únie na obdobie 2008-2013. Trend posilňovania spolupráce medzi členskými štátmi reflektuje aj zdieľanie kompetencií s EÚ v oblastiach, kde existujú obavy z nedostatočnej ochrany verejného zdravia. Záväzná legislatíva bola takto prijatá napríklad pre kvalitu a bezpečnosť darcovstva a transplantácií orgánov, substancií ľudského pôvodu - krvi, krvných derivátov, tkanív a buniek a ďalšie. Príspevok v závere hodnotí súčasný stav vo vzťahu k slovenskej legislatíve.

Kontakt

MUDr. Miroslav Mikolášik

web: www.mikolasik.sk

späť na program